Tatiana Pauhofová

Film je poskládaný z několika příběhů dost rozdílných postav, takže je děj docela pestrý. Snímek nejvíc oživuje Iva Janžurová, jejíž začínající demence pobaví.

Na toto sa ani nedá snád reagovať, film má svoje silné stránky ale slabšie majú prevahu. Tá hudba do toho je ako z roku 89, to sa do toho vôbec nehodilo. Výbuch na konci filmu bol síce dobrý nápad ako to zakončiť no scéna sa strašne umelo predlžovala, záber na každého jedného pri výbuchu nebol práve najštastnejším riešením, mali ostať iba pri Mii nejakým malým zábleskom svetla až by postupne stmavol obraz. Potom už len Viktorov životný pád ale tie výbuchy boli na pobavenie, hlavne ten zvuk ktorý vydal. Prinajhoršom skombinovať všetky 3 tváre do jedného celku ale to už by som od filmárov chcel asi moc. Nuž nevadí, dielo bolo aspoň podarené, zo scenáru by som najradšej pár vecí vymazal, napríklad tie rumunky či kto to bol tam vôbec nemuseli byť, Viktorov život dá sa povedať vôbec nezasiahli a o to v tomto filme išlo mám pocit.